Kostol a jeho história
Stavba terajšieho chrámu Nanebovzatej Panny Márie
V roku 1928 sa chlebničania rozhodli postaviť nový kostol. Kostol sa nachádza na návrší kopca Žiar, tam kde bol umiestnený pôvodný kostol. Nakoľko počet veriacich neustále rástol chceli postaviť väčší kostol. Dnešný kostol má znaky románskeho slohu. Jeho projektantom bol Harmincz.
Prvý kostol bol malý, drevený a bol zasvätený sv. Imrichovi. Po ňom to bol už kamenný kostol zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. Tento kostol sa zbúral a veža sa ponechala. Veža bola z roku 1760-1764.
Výstavba kostola sa začala, keď farnosť spravoval Vdp Martin Doľák. Práce trvali poldruha roka a výstavbu vykonávala firma Schilinger a spol. Väčšina murárov boli z Bobrovca. Do prác sa z veriacich zapojil skúsený murár Martin Švrk. Na stavbu kostola prispel Urbársky spolok z financíí, ktoré získal predajom dreva. Počas stavby kostola boli cirkevné obrady vykonávané v náhradnom objekte, drevenom montovanom baraku pri starej škole. Kostol je zasvätený Nanebovzatej Panne Márii a posvätený bol v roku1930.
Opravy kostola
V roku 1955 sa kostol napojil na elektrický prúd. Kostol bol bez výraznejších opráv od výstavby do roku 1962. V roku 1963 bol kostol vybielený zvnútra. Na prácach sa podieľali veriaci, ktorí boli veľmi pozorný a úslužný. O rok neskôr bol kostol svojpomocne vybielený z vonka. Lešenie, vápno poskytli veriaci. Vedúcim prác bol Matrin Švrk a Gabriel Štrbka. V tom roku bola pokrytá strechy nad skladom a sakrestiou. Taktiež sa postavila pri fare aj garáž a nad ňou dve izbičky, ktoré slúžili ako farská knižnica.
Následne po birmovke v roku 1969 sa pristúpilo k dôkladnej úprave kostola. Najskôr sa vykonala výmena škridlovej krytiny pozinkovaným plechom. Bola upravená fasáda kostola okrem veže. Veža ako historická pamiatka bola obielená latexom.
V roku 1975 sa konali len drobné úpravy v kostole. Pri vstupe do kostola t.j. v pitvorci urobili železnú bránu. Zhotovili ju muži pracujúci v Širokej, aby sa tak zabránilo zlodejom. Popri tom aj v sakrestii sa na okná primontovali železné mreže. Tieto mreže zhotovil majster kováč Július Chalupa.
Veriaci sa starali o kostol vyzdobovali si ho rôznymi vhodnými doplnkami. V kostole pod sochu sv. Tadeáša urobil Ján Straka pevnú kovanú pokladničku. Slúži na milodary od veriacich. Pred vstupnou bránou na pravo bolo zhotovené farebné sklo, aby sa tak zabránilo prievanu a dažďu. Na kostolnom dvore bola zafarbená a opravená ohrada proti hydine.
Strecha kostola sa natierala v roku 1976 a maľovali ju 6 horolezci z Bobrovca. V kostole bola urobená reinštalácia elektrického vedenia v roku 1980. Vykonávala sa bez súhlasu a vymenili sa staré káble za nové medené. Veriaci sa starali o kostol, upravovali ho a zveľaďovali. V roku 1997 bola v sakrestii inštalovaná teplá voda a umývadlo. Následne na návrh starostu obce sa uzatvorila dohoda z farským úradom, že z kostolného skladu sa urobí smútočná miestnosť. Obecný úrad potom vybudoval nový sklad pri kostole. Slúži na kostolné veci a nachádzajú sa tu aj sociálne zariadenia V roku 1998 po dokončení stavby organu sa vykonalo zateplenie kostola, výmena okien a na Vianoce sa prvý krát kúrilo plynom.
Dnešný kostol
Vo svätyni kostola je na čelnej stene v strede v súčasnosti umiestnená socha Nanebovzatej Panny Márie. Socha je životnej veľkosti a nachádza sa v maľbe oblakov, ktoré symbolizujú jej nanebovzatie. Na hlave má veniec z 12 hviezd a pri nohách troch malých anjelov. Bola zakúpená v roku 1948 a do druhého vatikánskeho koncilu bola ústrednou sochou na hlavnom oltári, ktorej podstavec zhotovil Ján Brunčák. Socha bola farebná, no dňa 10. decembra 1995 sochu Nanebovzatej Panny Márie pozlátili. Sochu reštauroval majster Ľubomír Šturek v Zubrohlave. Socha bola pozlátená lístkovým zlatom. Na Vianoce už bola socha v kostole. Opravu v hodnote 40 000 sk zaplatil ako dar Panne Márii zo svojich financií Vdp. Rudolf Varhol.
Okrem nej sú na stene vo svätyni tri maľby. Maľba v strede zobrazuje Nanebovzatie Panny Márie jej biblickým motívom. Na ľavej strane kľačí ľud farnosti, ktorí prosí Nebeskú Matku o ochranu. Na pravej strane je vyobrazená slávnosť procesie chlebnických veriacich pri kaplnke Panny Márie Fatimskej. Stropná maľba svätyne predstavuje Svätú Trojicu.
Oltár
V kostole sa nachádzali tri drevené oltáre sakrálneho slohu. Po II. vatikánskom koncile boli vysťahované. Dnes nemáme žiadne oltáre.
Na pravej strane oltára vpredu sa nachádza veľký, drevený kríž. Vedľa neho je drevený obetný stôl, ktorý je uložený na mramorových kvádroch. Na čelnej strane obetného stola v strede je vyrezaný a pozlátené plačúci baránok, ktorému stekajú slzy ako symbol milosti do prosiacich otvorených dlaní.
Na ľavej strane je ambona je vyrezané a pozlátené srdce, ako symbol Kristovej lásky. V zadnej časti oltára sú umiestnené: sedadlo kňaza a sedačky pre miništrantov. Z pravej strany sú dvere, ktoré vedú do sakrestie. Vedľa nich sa nachádza bočný stôl, ktorý slúži na odkladanie potrebných vecí. Oltár od lode kostola oddeľujú dva schody.
Loď kostola
Na pravej strane od oltára, na stene bola pôvodne kazateľnica. Dnes sú tam sochy štyroch evanjelistov. V pravo sa nachádza krstiteľnica. Nad ňou je umiestnená medená plastika Panny Márie s Ježiškom. Bohostánok a krstiteľnica boli privezené do kostola až v roku 1986. Na ľavej strane od oltára sa nachádza bohostánok, ktorý je zavesený na stene. Nad bohostánkom je v žiare lúčov pripevnené medená plastika Božského Srdca Ježišovho.
Kostol má jednu loď, ktorú tvoria štyri mohutné valcovité stĺpy. Tieto vytvárajú krížové klenby s polkruhovitým oblúkom. Loď tvoria dva páry dlhých drevených lavíc. Pred nimi sú umiestnené lavičky na ktorých sedávajú deti.
Výzdoba priečelia je skromná podobná „kobercovým“ dekoráciám. Po bočných múroch lode je vyobrazená krížová cesta. Stredom ide široký priechod, ktorý vedie od hlavných dverí a smeruje k oltáru.
Pri vstupe do kostola sa na pravej strane nachádza spovedelnica. Na nej sú umiestnené veľké sochy sv. Jozefa s Ježiškom a Božské srdce Ježišovo. Za ňou je socha sv. Antona. Po ľavej strane na stene je socha sv. Tadeáša.
Chór kostola bol pôvodne malý. V septembri v roku 1995 sa pristúpilo k prestavbe chóru. Organizačné práce zabezpečili starosta obce Jozef Strapec a vedúci prevádzky Tomáš Furiel. Práce vykonávali občania podľa čísla domov. Dôvodom bol nový a mohutný organ. Nachádza sa tu voľný priestor, ktorý slúži speváckemu zboru. Taktiež sú tu lavičky na sedenie. Na chór je možný prístup z vnútra kostola ale i z vonka schodmi, ktoré sú vo veži a vedú na zvonicu.
Veža, organ, zvony a maľby
Veža
Veža kostola Nanebovzatej Panny Márie je pôvodná. Ponechaná zo starého kostola z roku 1760- 1764. Vo veži sa nachádza schodište, ktoré vedie na zvonicu k zvonom. Sú tu tri drevené poschodia. Z prvého poschodia sa vstupuje do povalového priestoru kostola. Na treťom poschodí sú umiestnené zvony. V roku 1984 bola veža opravená a omietnutá vonkajšia fasáda.
Organ
V chráme Nanebovzatej Panny Márie bol pôvodne malý organ. Bol už starý a vo veľmi dezolátnom stave. V roku 1962 sa na oprave starého organu podieľal Rudolf Mikulka. Po dlhej námahe sa mu aj tak organ nepodarilo na čas dokončiť. Ešte v roku 1968 ho oprával národný podnik Turčan z Martina. Organ slúžil naďalej.
V roku 1993 prišli z myšlienkou stavby nového organu. Farská rada schválila návrh stavbu nového organu a stým prerábanie chóru v kostole. Najskôr sa vykonala demontáž starého organu a odložený bol v budove povaly základnej školy. Koncom tohto roku bola spísaná zmluva z firmou Slov-Organ a organ mal byť postavený v hodnote 2,5 milióna korún. Firma priviezla časť nového organu, drevené píšťaly z hracím stolom a počas prázdnin ho montovali na chodbe základnej školy. Okrem stolárskej dielne Rudolfa Kobelára v Leopoldove prispel šľachetnou činnosťou aj Peter Šula z Nižnej.
Organ mal byť hotový v roku 1996 a mal stáť 2,5 milióna korún. Ale združenie Slov-Organ sa pre finančné i pracovné nezhody rozpadlo. Budovanie organu bolo počas Vdp. Rudolfa Varhola prerušené. Následne sa prác ujali Ján Belák a Jozef Bednár. Po príchode nového správcu farnosti Michala Hunčagu už bolo preinvestovaných 3 milióny korún a hrala iba 1/3 organu. Ľudia boli vyčerpaný finančne aj duševne. Svedčí o tom aj výpoveď vtedajšieho bohoslovca Pavla Prieboja, ktorý raz povedal miestnemu farárovi, že organ bude dokončený tohto roku: „Tomuto neverí už v Chlebniciach nik iba náš pán farár.“ 356.novembra 1997 sa akýmsi zázrakom podarilo toto dielo dokončiť, okrem dvoch jazykových registrov. Dňa 1.septembra 1998 sa uskutočnila kolaudácia organu za prítomnosti odborníkov, Peter Franzen z Popradu, Boris Míček z Čiech, Peter Reiffers z Trnavy, profesora Klindu z Bratislavy atď. Posviacka organu bola vykonaná 27. septembra 1998 pri príležitosti birmovnej slávnosti.
Zvony
Vo zvonici sa nachádzajú tri zvony. Veľký zvon je uliaty v roku 1893 pod menom per Carolum Schwake – Biala. Malý zvon – Anjel strážca, ktorý zadovážil Štefan Anton Žákovič v roku 1936. Stredný zvon sa volá Martin. Dňa 10.oktobra 1979 bolo dokončené a upravené elektrické zvonenie zvonov. Na úprave zvonov sa podieľali Peter Bočaj a iní z firmy, ktorá mala sídlo v Kysuckom Novom Meste. Zvonármi boli: rodina Hajdúchová, v súčasnosti zvoní rodina Ďuroňová.
Maľby kostola
V roku 1970-1972 bol vymaľovaný kostol akademickým maliarom Jiřinu Jelínkom z Českého Brodu. Vymaľoval len svätyňu. Návrh na mariánsku myšlienku maľby dal ThDr. Jozef Ligoš. Posvätenie vymaľovaného kostola vykonal dňa 13. augusta 1972 ThDr. Jozef Ligoš. Kostol bol veľmi krásny a oteplený láskou nebeskej matky.
V celom kostole je 12 obrazov- „biblioteca pauperum“ (Dr. Hanus) - zo života Pána Ježiša a Panny Márie. Maľba vydržala 18 rokov. Následne všetky obrazy v roku 1989 reštauroval náš farník Benedikt Suľa a taktiež aj z pani Gragorovou z Dolného Kubína.
Hlavná myšlienka, ktorú vyjadrujú maľby: „Mária nebola len matkou Ježiša historického pred 2000 rokmi v Nazarete, ale je i matkou tajomného Krista. Konkrétne je matkou veriaceho ľudu tejto farnosti.“
Kryté schody a cintoríny
Kryté schody
Do chrámu Nanebovzatej Panny Márie vedú dve kryté schodiská. Jeden je pôvodný a smeruje z dolného konca dediny. Ide o prastaré vystupujúce schodisko, nazývané „ Žár“, ktorým sa veriaci ľud dostáva do kostola. Pomenovanie je odvodené od názvu kopca na ktorom sa kostol nachádza.
Pozostáva z dreveného schodišťa, ktoré má okolo 100 schodov a je po častiach predelené kamennými múrmi. V kamenných múroch sa nachádzajú okrúhle kukne, ktoré slúžili na pozorovanie nepriateľa a zastrčenie pušiek, kanónov a mažiarov. Schodište má viac než 100 nepravidelných schodov. Celé sú prekryté strieškou z plechu. V roku 1978 bol obití celý palubnými doskami a nalakovaný. Na ľavej strane steny je vyobrazená krížová cesta. Oprava murovaných stĺpov sa vykonala 24. mája 1980. Vykonala sa aj výmena dreva od kopca a naložilo sa betónové obhodenie.
V roku 1977 boli postavené druhé drevené schody a nad nimi plechová strecha smerom z vyšného konca. Pri práci a výstavbe pomáhal lesník Juraj Lang, vedúcim stavby bol Ján Hudec (Kuľaš), taktiež pomáhali Tomáš Straka, Ján Čabaj, Ondrej Staš (Dieška), Pavol Hajdúch. Tieto kryté schody boli zvalené a postavili sa nové, betónové a pravidelné schody. Sú pokryté plechom a obité drevom.
Cintoríny
Cintoríny sú vo farnosti dva. Jeden je umiestnený nad kostolom, ohradený plotom a živými tujami. Rastú tam chránené stromy smrekovec opadavý a lipy. Cintorín je v členitom svahovitom teréne a má približne 200 rokov. Bol dva krát zväčšovaný, prvý krát pri komasácii smerom na východ. Táto časť je už plne obsadená hrobmi. V tejto časti sa nachádza i detský cintorín. V roku 1973 bol druhý krát zväčšovaný smerom na juh. V tejto časti sa zatiaľ nepochováva, nakoľko nie je majetkovo a právne vysporiadaná.
Do cintorína vedú tri brány. Dve brány sú v starej časti cintorína a jedna v novej. Nad hlavnou vstupnou bránou je tabuľa z nápisom: „Smrť život neodníma, len ho mení“. V celom cintoríne sú asfaltové chodníky a elektrické osvetlenie. V cintoríne sú pochované významné osobnosti.
Pri hlavnom kríži medzi lipami sú pochovaní kňazi:
+ Vdp. Andreas Chovanecz
(„Parochus i Chlebnicz, natus 1805, obiit in Domino 1873, Requiestas in pace.“)
+ Vdp. Štefan Anton Žákovič
+ Vdp. Andrej Čižmár
+ Blažej Ferančík
V dolnej časti pri rozdvojení chodníkov sú pochovaní:
+ ThDr. Jozef Ligoš
+ Vdp. Alojz Furjel
+ Vdp. Jozef Straka
+ Vdp. Rudolf Varhol
+ Vdp. Július Chalupa
V cintoríne je veľa pekných, mramorových a moderných pomníkov, ktoré sú riešené aj ako manželské dvojhroby. Okrem toho sa tu nachádza mnoho kamenných krížov zhotovených z pieskovca a najkrajšie sú plastiky madony a anjela. Tieto vytesal náš rodák Tomáš Furiel, ktorý sa narodil v roku 1909. Sochy môžu mať približne osemdesiat rokov.
Druhý cintorín sa nachádza v dolnej časti farnosti. Tento slúžil na pochovávanie ľudí počas morových epidémií v 19. storočí. Odvtedy tam bolo zakázané pochovávať. V strede cintorína je ústredný kríž.